Na zaciatok by som este chcela poznamenat, ze pride aj clanok o tom, kde to vlastne byvam, s kym zijem a tak podobne, avsak mam ho rozpisany na mojom skratovanom notebooku a snad chapete, ze som trochu znechutena pisat to odznova.
Mozno to aj tak budem musiet spravit. 'ch jaj...
Nuze, teraz ale k veci!
Studentska orientacia je nieco, co Americka vlada ziada minimalne od agentur, ktore robia taketo pobyty. Je to vlastne stretnutie, kde vam povedia co a ako, daju vam najest a moznost spoznat ostatnych vymennych studentov.
Moja agentura (CHI) funguje takym sposobom, ze na jednej region (v mojom pripade San Diego) je jedna velka APA (v mojom pripade Darla), ktora ma pod sebou niekolko AC (v mojom pripade Carlos), ktori hladaju hostovske rodiny, pomahaju vam s problemami a tak podobne. "Su tu pre nas". (Americania tu tu vetu pouzivaju celkom casto a popravde, myslia to vazne)
AC je "academic coordinator", coho je skratka APA mi momentalne vypadlo.
S Betsy (h-sestra) a Samantou (druah vymenna studentka zijuca v tej rodine) sme sli naproti Igny (h-mama), ktora nas tam mala zobrat autom (MHD je tu naozaj na nic, tak ako ma varovali), sli sme autobusom a vecou, co nazivaju "trolley", ktoru by som prirovnala ku krizencovi elektricky a vlaku. Dosli sme do jednoho obchodneho centra, ktory mozno z vonku vyzera ako jedna velka krabica, ale vo vnutri je taky roznorody ako napr nas bratislavsky Aupark ci Polus.
Stihli sme pokukat len zobar veci, Betsy nam ukazala jeden jej oblubeny obchod (Hot Topic, take tynezderske-neonove-hardrockove nieco (celkom sa mi to pacilo)) a uz nas Igny vyzdvihovala v ich staruckom Nissane.
Co sa aut tyka, maju tu celkom podobne znacky ako u nas (vyskytuju sa tu ale aj Saturny, Lexusy a GMC (korym sa budem venovat neskor)),najcastejsie tu vydavam Chevrolety a Fordy ale damy a pani, trosku inych rozmerov, nez na ake som zvyknuta.
Vlastne som to postrehla hned na druhy den po prilete, ked sme sli na plaz.
Pretoze vazeni, tie auta na ktorych tu jazdia su obrovske. A ked hovorim obrovske, tak tym myslim, aby ste si predstavili najvacsie auto co ste na Slovensku(/Cesku) videli a vynasoili dvomi, potom mozno budete mat predstavu, co za priseri sa tu premava. 4x4 Pick Upy vacsie ako sopa od naseho domu su tu teda bezne, este aj moja hostovska rodina ma jeden GMC (co je jedna zo znaciek tychto priser) a je to asi to najdlhsie auto, ktore som kedy v zivote videla. Aj ked neviem, budem tu este rok, je dost mozne, ze uvidim aj dlhsie.
Sam (h-otec) hovori, ze zeru vela benzinu (comu celkom chapem), avsak kedze tu benzin stoji vacsinou pod 4 dolare za galon, tak si to pravdepodobne mozu dovolit.
Na miesto orientacie sme dost bludili, GPS nas posielala vsade mozne, ja som si ale aspon mohla okukat prirodu juznej Kalifornie mimo mesta.
Celkom mi to tu pripomina Kretu, len s trosku nizsimi kopcami s vacsim poctom rastlinstva.
Ako zufalo sme vlastne bludili vam asi najviac povie fakt, ze sme na ulicu, kde sa to konalo dosli 15:30 a do budovy sme vosli 15:55. Je to tu totiz trochu komplikovanejsie, na pohyb do inych miest a vlastne aj v mestach sluzia (aj 12 prudove) dialnice (co neznamena, ze v znamom case od 16:00 do 19:00 niesu totalne prepchate), na ktorych sa neda velmi jednoducho otocit.
Orientacia sa odohravala priestore hasicskej stanice, co bolo zaisto zaujimave, fotili sme sa s poziarnymi autami a tak podobne. Bohuzial vam nejdem posielat z tohto domaceho pocitaca fotky, musim ich vzdy trosku zmensit a obavam sa, ze to ich pomalunky pocitac nezvladne, takze neskor priatelia.
Stretla som mojho koordinatora Carlosa, ktory ma kolo 30 rokov a behom orientacie z neho vyliezlo, ze pred X rokmi bol vymenny student ako my. Neviem este poriadne urcit, ci vyzera mexicky alebo nie, moj radar na rozoznavanie mexickej rasy tu totizto pomaly ale isto kolabuje a ako Mexican sa mi tu uz zda kazdy.
Dosli sme tam ale prvy, Igny ostala v aute a ucila sa, chodi totiz na vysoku skolu a dneska ma skusku.
Dohromady sme ale boli asi desiati, chlapec a dievca z Talianska (iba na polroka, no potom, co sa dopoculi o vyletoch a tak podobne obaja rozmyslaju o predlzeni), asi styri Nemky (vcetne Samanty), jedna cinanka, a (tamtadada!) jeden Slovak!
Teda, na zaciatku tam bola este jedna Slovenka, ale len sa na nas prisla pozriet, lebo jej oriantacia uz bola par dni pred tou nasou, je tu uz asi dva tyzdne ci kolko a uz chodi do skoly.
Takze som rozpravala po slovensky! Yay! A ako divne to znelo!
Slovak sa vola Lukas a dosiel tusim este vcera ci kedy, byva v Lakeside (take dake mestecko pobliz vo vnutrozemi) a skola mu zacina tiez v utorok. A ziadne prekvapenia, ze je Slovak, ked som ho prvy krast uvidela tak mi akurat preletelo hlavou "Paneboze cisto biely blondak!" a nieco ako "Oh, pekny chlapec!", cize to ze je zo Slovenska dava zmysel. Nieze by to tu s tunajsimi chlapcami bolo dake biedne (o tom potom (rovnako aj o dievcatach)), ale vidiet vlastnu nemiesanu slovensku rasu padlo vhod (nic rasisticke pravda), rovnako ako padlo vhod stretnut niekoho, kto preziva rovnake veci ako ja.
Cim teda vlastne narazam na vsetkych tych vymennych studentov, myslim ze taketo stretnutia su velmi fajn, dufam ze sa neskor skontaktujeme.
Ked sme sa vsetci usadili tak prehovorila Darla (APA, co saom zabudla co znamena) a upozornla nas, ze odteraz len po anglicky. No jo, no jo.
Podpisovali sme zopar papierov a potom nam hovorila, aky uzasny rok budeme mat, kolko zabavi si uzijeme a tak podobne.
(Len pre zaujimavost: polhodinu na to hovorila, aky tazky rok budeme mat)
Zdoraznila, ze tento pobyt mame ako darcek od americkej vlady a cele studium mame zadarmo. V tej chvili mi v hlave preletelo nieco ako "Waw, kam sa potom podelo tych 5000 (ci kolko) ecok, ktore sme za toto zaplatili" ale ulcala som svoj vnutorny hlas. Kazdy potrebuje nejaky plat, letenky tiez nie su zadarmo. Chapem to.
Podpisovali sme kopec papierov, vysvetlovali nam, ako to tu bude vyzerat a blablabla.
My studenti sme sa navzajom popredsavovali, nasledne nam Darla zacala rozpravat o vyletoch, ktore pre tuto lokalitu organizuju.
Budeme mat dva, jeden do Los Angeles (DO.CERTA.(!!!)) a druhy do Yosemitskeho narodneho parku (EJ.BISTU. (!!!)).
Pricom LA vylet zahrna Dysneyland, Universal Pictures a Hollywood, Yosemite barbeque, kampovanie a stretnutie so vseeetkymi Kalifornskymi studentmi.
Betsi sediaca vedla mna si sla oci vyocit, Darla jej povedala, ze pokial jej rodicia dovolia a zaplati tak moze ist tiez.
Mimo to, den pred tym som sa rozpravala s Igny (h-mama) a na LA som sa jej pytala, ona hovorila, ze si mozeme hockedy urobit taky vylet s dievcatami aj my, ze tam chodi vlak aj autobus.
Betsy sediaca vedla mna mi pocas orientacie sepla, ze ked nas pride pozriet Izzie (ich starsi brat pracujuci v texase v armade), tak nas moze tiez znovu zobrat do LA, tiez do Six Flags (zabavny park) a ak budeme chciet tak si mozeme s nim urobit vylet aj do Las Vegas.
Cize... No nenachadzam velmi slova ako opisat svoje pocity, to by ste ma asi museli vidiet, ako tu potlacujem skakanie po strope s blaznivim smiechom a slzami v ociach a tak podobne.
Potom, ako som spominala, Darla velice rozpravala o tom, aky tazky bude tento rok co sa hladania kamaratov tyka a skoly atd. Nj nj, je mi to jasne.
Mimo to, dali nam najest typicku americku pizzu (velmi hrube cesto, velmi mastne, (blekeke)) a aj dajake to pitie, kazdy vyfasoval kelimok sladkosti, takze sme hladni neboli.
Ano, sladkosti je tu vela a na kazdom kroku. Co sa pitia tyka, laduju do seba vsetky mozne sody co vas napadnu, ja ostavam verna klasickej vode.
Raz som si len tak dala Nestea, aby sa nepovedalo, ale prisahambohu bol taky sladky, ze som si ho musela zriedit.
Cize ano, stretnutie bolo naozaj velmi fajn, som rada ze som stretla tych ostatnych studentov. Koncom septembra budeme mat Welcome party, kde budu vsetci z okolia San Diega, cca 30 studentov.
Nastastie sme cestou domou tak nebludili, hned jak sme dosli tak Samanta odpadla spat (bolo asi osem hodin) a my s Betsy sme sa na seba len tak kukli, ze my teda spat nejdeme.
Betsy chcela prevelice vecerat Samantinu Welcome-tortu (SAmanta dosla pred par dnami), co je teda sakra dobra cokoladova torta ale nejako som ju uhovorila len na pohar mlieka (nechapala, ako ho mozem pit ohriate) s takym malym suchym mexickym kolacikom, ktory je tiez fakt dobry.
Tak sme sa rozhodli, ze si ideme pozriet daky film, Izzi im totiz zaplatil taku stranku co ma vela online filmov. Stravili sme asi polhodinu vyberanim (nemala som velmi chut na horrory), nakoniec sme vybrali nejaku modernu adaptaciu Popolusky (tych je), zalahli na gauc, vylozili nohy a pozerali. A jo no, mohla to byt aj vacsia hovadina.
Co sa televizie tyka, moja rodina TV velmi nepozera a ked aj, tak to len rodicia zavrety v ich izbe. Totiz, Angel (betszn 2 rocny syn) ma vo zvyku vypinat kazdu zapnutu telku, na ktoru dociahne, preto sa zrejme odnaucili ju pozerat. Ked ju uz pozeraju, tak dceri kukaju Disney Channel.
Tolko teda k orientacii, buduci clanok bude zrejme o mieste, kde byvam a pravdepodobne spisem aj co to a skolskom systeme.
Dovtedy sa prosim priatelia modlite, aby mi opravili notebook!
rekacie
(Dadush, 9. 9. 2011 21:26)