Vcera rano som sa zobudila kolo stvrt na sedem, urobila si bombasticky sendvic a dala sa dohromady.
Co sa teda dohromady nedalo, bolo pocasie!
Pretoze ano, po straveni takmer dvoch tyzdnov v Statoch nam prvy krat prsalo! A akurat na prvy den skoly... radsej ani nechcem rozmyslat, co sa mi tym kto snazil povedat...
Bol to (celkom seriozny) letny dazd s velkymi kvapkami, ked tak ad tym teraz uvazujem, tak je vlastne dost pravdepodobne, ze oni nieco ine ako letny dazd nepoznaju. Pocas tohto dazda som prvy krat naozaj intenzivne pocitila, ze sa nachadzam na inej zemepisnej vyske/sirke. Vzduch sa dal doslova krajat.
Nastastie nas do skoly odviezla moja hostovska mama, takze sme skolu dosiahli vsetky tri v plnej krase.
(Zostava: Ja, Betsy (hostovska sestra), Samanta (druha vymenna studentka v tej rodine))
V skutocnosti som ani vecer pred tym nebola nervozna.
Nebola som nervozna ani rano.
Nervozna som zacala byt az ked som videla osoby so skolskymi taskami na chrbte.
Dosli sme na miesto kolo pol osmej, skola uz bola kvazi plna a vsetci si vyzdvihovali rozvrhy.
Pre tych, ktory nevedia, ako to na USA-ckych skolach chodi: Studenti si cca dva tyzdne pred zaciatkom skolskeho roka vyberaju predmety bez ohladu na to, v akom rocniku su. Maju v tom skutocnu volnost, az teda na to, ze musia mysliet na to, ze pri maturite musia mat splnenu dochadzku na niekolko semestrov predmetov z istych kategorii (Matematika, Science (Veda)). Tu totiz predmet s nazvom "Matematika" neexistuje, mozete si ale vybrat s niekolko urovni algebry, geometrie, statistiky, poctov a tak podobne.
Samanta svoj nevedela (my s Betsy sme si predmety vyberali skorsie, takze sme rosvrhy uz mali), tak sa teda nasa skupinka poslusne zaradila do rady pre studentov s priezvyskom zacinajucim sa na L az M. Pravdaze bola najdlhsie.
Len tak-tak sme to do zvonenia stihli.
Oh ano, to zvonenie.
Kapitola sama o sebe.
Minuli rok som navstevovala skolu vo Viedni, kde nemali vobec ziadne zvonenie. Myslela som, ze nic horsie sa mi nemoze stat.
Znovenie na tejto skole znie ako vysoke pipnutie a och-moj-boze mam taky pocit, ze akokolvek nudne hodiny budu, na ten zvuk sa nikdy tesit nebudem.
Prvu hodinu, ktora zacina uz o siedmej som ten den nemala, vybrala som sa teda rovno na Statistiku spolu s Betsy. Pan ucitel Mr.Love bol pravda sympos, hovoril, ze vacsinou nedava domace ulohy a vsetko stihneme urobit v skole, potom, ze tento predmet je skor o praci v skupinach nez pocitani jednotlivo.
Ehm...
Nie za by som nebola timovy hrac, avsak v matematike mam sklony k vypocitaniu prikladu tri krat rychlejsie ako zvysok skupiny a bez polovice medzikrokov, ciiize..... uvidime.
Dalsiu hodinu som mala anglictinu pre cudzincov s takym celkom vtipnym panom ucitelom. Teda ano, prvy dojem bol "vtipny" avsak uprimne, je koniec druheho skolskeho dna a musim povedat, ze mi zacina liezt na nervy. Je prevelice zasadavy, a ked hovorim prevelice tak myslim PREvelice. Az mam z toho pocit, ze si zalozim zoznam vsetkych veci co je nerad, ked studenti v jeho triede robia. (Cesanie si vlasov, natierania balzamu na pery, opieranie sa pri odpovedani (ked clovek stoji) o lavicu alebo akokolvek jej dotykanie, zuvacky, vykladanie si noh na stolicku pred sebou, elektronika (pocitaju sa aj prevesene sluchatka na krku)...)
Uhm, dve veci vysvetlim.
1.Lavice
Su tu presne take ake vo filmoch, cize jednotky s naozajmalim priestorom pre seba a s takym bocnym fifonom (doskou) na opretie ruky. Ten uplne nepouzitelny mini priestor pred sebou, na ktory mam vtrepat zakladac a peracnik este nejako predycham/zvladnem, avsak dovod, preco som dneska asi patdesiatkrat pocas vstavania/sadania si zanadavala (este ze mi nerozumeju), boli stolicky! Pretoze kazda jednotkova lavica ma k sebe pritavenu aj vlastnu stolicku!
Moze o zniest divne, ale ja clovek zvyknuty na to si slobodne-odtiahnut-stolicku,-sadnut si,-pritiahnut-sa, (odtiahnut-sa-vstat) mam s tymto problem! Vzdy ked si chcem sadnut tak za sebou dotycnu lavicu pritiehnem a vzdy, ked chcem vstat (a zapriem sa nohami o zem) tak sa odrazam dozadu!
Predpokladam, ze mi bude trvat dlho si na toto zvyknut.
Jedine co som rada, je ze nie som svoj spoluziak a nemusim sa sledovat. Tieto moje dookola sa opakujuce nekonecne boje so stolickami/lavicami musi totiz vyzerat nenormalne smiesne...
2."jeho trieda"
Kedze si kazdy student individualne voli predmety, pohybuje sa po campuse (areli skoly) tiez individualne. Zatial co na nasich skolach sa vacsinou z triedy do triedy presuvaju ucitela, v Statoch migruju z jednej triedy do druhej zasadne studenti. Ucitelia ostavaju ucit vo "svojich" triedach.
Odhadom 85% triedy tejto anglictiny su mexicania (pokial pocitate mna ako 5%) a samotny ucitel rozprava dost spanielsky (lebo je zenaty s mexicankou a je z toho zrejme strasne nadseny, bo to furt spomina), takze si zase raz rozsirujem slovnu zasobu. Ked uvidel moje meno tak sa hned pytal, ci nie som z ruska, tak som ho teda opravila, ze "tesne vedla Mr. Burgreen". Bol dost soknuty, ze rozpravam tak dobre anglicky (na to ze tu som tyzden), tak som mu teda velmi ochotne vysvetlila, ze som sa aglictinu ucila v skole. Velmi dolezito prikyvoval a nasledne zacal triede vysvetlovat, ze v Europe (Europania vychytrali) je uplne normalne ucit sa povinne jeden cudzi jazyk, dokonca od prvej triedy. Moji americko-mexicky spoluziaci si sli oci vyocit, ako je nieco take mozne.
Potom som tak mimochodom pipla, ze sa ucim aj nemecky (japoncinu a latincinu som uz radsej ani nespominala) a triedou sa ozyvalo povetne "wow" a oci padali z dolkou.
No jo, no jo, nech zije Europa!
Dalsiu hodinu som mala American Government a oh moj boze, v momente co som vosla do tej PREklimatizovanej miestnosti tak ma okrem vzduchu pod bodom mrazu oviala skutocne velmi negativna energia.
Totiz, Mount Miguel je skola nachadzajuca sa tazko pracujucej oblasti mesta, po okoli teda nebyvaju velmi bohate rodiny (ani rodina v ktorej byvam medzi ne nepatri). Celkom sa tu teda objavuju celkom vagabundske individua a hlavne gangy cernochov. To pravdaze nemyslim velmi rasisticky, ale ista skupina cernochov (ta vagabundska) tu je brana asi tak, ako na nasich skolach su romovia.
Cize ano, trieda Am Gov, je sami vagabund a cernoch. Mame tu ale zopar AVSAK
Prve AVSAK: Po prvych dvoch dnoch mam z ucitela tohto predmetu uplne najlepsi pocit. Okrem obrovskeho entuziazmu a skutocne uprimneho zaujmu ma aj asi ten najuzasnejsi prizvuk, aky som kedy pocula. Ja totizto nemam velmi rada britsky prizvuk, pride mi cely lepkavy a tak podobne. Americky prizvuk mne totalne sedi a najlepsie a najprirodzenejsie sa mi pocuva.Tento pan ucitel vsak niektorym slovickam dava prizvuk, ktory som asi nidky v zivote nepocula, niekedy supne nieco, ktore by pravdepodobne povedal Brit, avsak v jeho kontexte to znie uplne inak. Je jednoducho radost ho pocuvat.
Druhe AVSAK: Dobre som si sadla. K dievcatam. Nie k vagabundom. Tak treba.
Tretie AVSAK: ku koncu hodiny, ked sme uz mali volno som k panovi ucitelovi podisla vysvetlila mu, ze som vymenny student a ze raz za cas nebudem mat ani ponatia, o com sa rozprava a PREPANAJANA ten chlap bol taky nadsenz, az sa mi chcelo smiat. Hned ma predstavil tej polovici triedy, ktora davala pozor (ta trieda je totalne hlupo rozostavena, sedime na protistojacich stenach triedy a vykrucame si krk doprava na tabulu) a proste BUM... mozno to bolo tym, ze zo mna opadlo zo stresu. Ze ludia okolo chapu, ze v tej anglictine sa raz za cas stratim. Ku konci hodiny som sa tak dala dohromady s dievcatami, co sedeli okolo, opakovala, odkadial som (lebo to medzitym pravda zabudli) a uz som aj prekladala slovicka.
Nakoniec to teda dopadlo dobre. Do toho ucitela som sa ale asi zamilovala.
Dalsiu hodinu som mala znovu anglictinu, tentoraz ale regulernu pre Seniorov (stvrtakov). Mam aj toho isteho ucitela ako pri cudzineckej (zasadoveho Mr. Burgreena), ale joj-panabeka-svatyjozko, kedze nejeda s ubohymi mexicanmi (a mnou) ktori sa po anglicky vedia ledva vypytat na WC-ko (okej, teraz prehanam, normalne rozpravaju anglicky) ale s maturantmi, tak to bola teda dost ze fest silna zmena pristupu. Ziadne rukavicky.
Avsak ked teraz na tu hodinu tak spominam, vlastne nam ani nehovoril, co cez rok budeme robit. Polovicu hodiny nam rozpraval o tom, ako rad vari a co vsetko vari a prisaham bohu, vsetci sa tam zacali rozpravat o jedle. A mne akurat tak zaskvrkalo v bruchu.
Pretoze ano vazeni, Amerika znoznuje jedlo. Americania zboznuju jedlo. A Mr. Burgreen miluje znoznuje jedlo este viac.
Co sa rozvrhu tyka: Hodiny trvaju 52 minut a za ten svet nedokazem pochopit, kto prepanajana vybral take debilne cislo.... Komu vobec napoadlo?
Medzi jednotlivymi hodinami su 6 minutove prestavky, ktore ale ubohy student ako ja, ktory ma po sebe nasledujuce predmety v triedach na druhej strane arealu, moze vyuzit akurat tak na presun z jednej triedy, do druhej. Potom maju vec zvanu "Prestavka", ktora trva asi 10 minut.
Tu som v prvy den vyuzila prevelice efektivnym sposobom, a to zufalym patranim mojej ucebne Am Gov.
Pocas obedu konecne prestalo prsat.
Totiz, aby ste mali predstavu kym poslem fotky, skola ktoru navstevujem pozostava z niekolkych budov a nedisponuje nicim takym ako chodby. Vstup do kazdej triedy je teda z vonkajsku.
Preto ked prsi, tak je to teda dost nahovno.
Prvy predmet po obede mam telesnu. Yay! Budem utekat s plnym bruchom!
Vyfasovala som coucha ako vystrihnuteho z americkeho filmu: trochu bruchaty, s pistalkou na krku, schopny v pripade potreby niekoho paradne zhucat.
Nuze a posledna hodina: Bio/Chem.
Nejako stale neviem, ako si tuto hodinu mam zapisat v hlave. Totiz, je to "honoured class", cize akoze vyssia uroven. Z toho sa mi trosku dupkom postavili vlasy, ked som to zistila.
Potom sa stalo zopar veci, ktore mi trosku upokojili tep.
Prva vec bola, ze ako prvu vec na rozmyslanie nam obavany Mr. Linke dal za ulohu porozmyslat o tom, ako najlepsie zapojit elektricke spotrebice v kuchyni. Najskor som pravda vypulila oci, ze ako to mam kurniksopa vediet, potom ale na tabulu napisal moznosti "paralelne" a "seriovo". Mne uz tak pomaly klesala sanka, vtedy niekedy chalan vedla mna vykrikol nieco ako "Och tuto ulohu som uz mal, tohto sa nezucastnujem, nebolo by to fer", tak som usta pomaly zavrela a len sa tak trosku mracila, ci to myslia vazne, ze to preboha nemozu mysliet vazne, ze sa cca 18 rocny chalan vedla mna chvali, ze pocul o pralelnom a seriovom zapojeni elektrickeho prudu.
Stale neviem, ci o tom naozaj "honourovani seniori" este nepoculi, ale tvarili sa dost zmatene a ked som odpovedala (cela cervena a pravdaze mi vypadli vsetky slovicka), tak ma Mr. Linke pochvalil a prelozil moju usmulanu vetu do anglictiny a vsetcia boli ohromeny, ako je to mozne, ze ten paralelny je naozaj vyhodnejsi. Stale som trochu zmatena, ale upokojilo ma to, to je hlavne
Momentalne som ale v trochu pomykove, totiz tato trieda je skor o objavovani novych veci a tak podobne, co teda nieje moja salka kavy, aj ked mam Science (vedu) naozaj rada. Uvazujem teda o tom, ze si ho vymenim za Vytvarnu alebo Drama/Speech (nieco ako verejne vystupovanie a tak podobne).
A to bolo asi tak vsetko.
Sedem hodin.
Kazdy den.
Tie iste.
To je dalsi z mojich problemov, ja dievca zvyknute na strnast predmetov, traviace v skole cas vacsinou do stvrtej poobede... budem mat tych istych sedem predmetov kazdy den. Dufam, ze sa z nedostatku rozhladu nezblaznim.
Tym padom dopredu (ciastocne) odpustam Americanom ich vseobecnu nevedomost. Kto moze mat prehlad o svete zo siedmych predmetov?
Cestou domou sme sa mohli UVARIT.
Toto bolo asi jediny kaat, kedy som tu v San Diegu z tepla naozaj umierala.
Mam ale takeho tusaka, ze to malo co docinenia s tym, ze sme sli domov akousi inou cestou a cez TAKYTO kopec, ja este k tomu v topankach na vysokom opatku. Sodoma-gomora priatelia.
Som teda zvedava na to, ako sa to s touto mojou skolickou bude nadalej vyvijat, velkej vacsine skol trosku trva, kym sa skolsky rok naplno rozbehne.
Neostava mi nic ine, len dufat, ze pocas mojich buducich hodinach anglictiny sa budem ucit aj nieco ine, ako upiect fasirku na sposobom Mr.Burgreena.
reakcie
(Dadush, 9. 9. 2011 21:34)